Mohamed očami západných velikánov alebo aj tak sa zavádza

Autor: Aisha Moková | 9.3.2013 o 7:41 | (upravené 9.3.2013 o 8:16) Karma článku: 8,33 | Prečítané:  1378x

"Počas obdobia križiackych výprav boli o prorokovi Muhammadovi (nech ho Boh žehná a dá mier) šírené rôzne nepravdivé klebety." "So zrodom modernej doby poznamenanej vyššou náboženskou toleranciou a slobodou myslenia, nastala obrovská zmena v prístupe niektorých západných autorov k zobrazovaniu jeho života a charakteru. Dôkazom toho sú názory niektorých nemuslimských učencov na proroka Muhammada uvedené nižšie.    

 

Prorok Muhammad očami západných velikánov (islamweb.sk)
Úvod

"Počas obdobia križiackych výprav boli o prorokovi Muhammadovi (nech ho Boh žehná a dá mier) šírené rôzne nepravdivé klebety."

Ak nepravdivými klebetami myslí autor kritiku, tak tá nebola šírená len počas obdobia križiackych výprav. Začali s ňou už jeho súkmeňovci, Mohamed to omieľa dookola v koráne.

"So zrodom modernej doby poznamenanej vyššou náboženskou toleranciou a slobodou myslenia, nastala obrovská zmena v prístupe niektorých západných autorov k zobrazovaniu jeho života a charakteru. Dôkazom toho sú názory niektorých nemuslimských učencov na proroka Muhammada uvedené nižšie."

Len jedna otázka... Konvertovali tí nemuslimskí učenci ak tak veľmi obdivujú proroka?


Avšak „Západ" ešte stále musí urobiť krok k objaveniu najpodstatnejšej skutočnosti o Muhammadovi a o tom, že bol pravým a posledným Prorokom Božím pre celé ľudstvo. Napriek úplnej objektívnosti a objasňovaniu nebola vyvinutá žiadna úprimná a nestranná snaha Západu k porozumeniu učenia Muhammada (nech ho Boh žehná a dá mu mier).

Musí? Prečo by musel? Aká je úprimná a nestranná snaha k porozumeniu Muhammada? Človek sa musí rozhodnúť, že to bol proste génius a pravý prorok aby to bola podľa autora objektívna snaha?

"Je veľmi zvláštne, že sa mu pripisuje žiarivá pocta za jeho integritu a úspech, ale skutočnosť, že bol Prorokom Božím bola odmietnutá explicitne aj implicitne. Je to tým, že výskum potrebuje srdce a náhľad takzvanej objektívnosti. Nasledujúce významné skutočnosti zo života Muhammada (nech ho Boh žehná a dá mu mier) sú spomínané, aby napomohli nezaujatému, logickému a objektívnemu posúdeniu jeho proroctva."

Je veľmi vtipné, ak náboženský článok hovorí o nezaujatosti... Viete čo je to nezaujatosť? Skúmať aj fakty, ktoré by mohli odporovať / odporujú mojej hypotéze / presvedčeniu / viere. Byť pripravený tú hypotézu zmeniť, ak sa ukáže že je chybná. O tej žiarivej pocte neskôr..

"Do veku 40 rokov Muhammad nebol známy ako štátnik, kazateľ ani ako rečník. Nikdy ho nevideli diskutovať o princípoch metafyziky, etiky, práva, politiky, ekonómie alebo sociológie. Niet pochýb, že mal vynikajúcu povahu, charizmu, šarmantné vystupovanie a bol vysoko kultivovaný."

No..treba sa rozhodnúť konečne... bol nevzdelaný analfabet alebo vysoko kultivovaný?

Dokonca na ňom nebolo nič nápadné a tak veľmi nezvyčajné, čo by podnietilo ľudí očakávať od neho niečo veľké a „revolučné" v budúcnosti. Keď však vyšiel z jaskyne „Hira" s novým posolstvom, úplne sa zmenil. Je možné, aby sa taká osoba s vyššie spomínanými kvalitami zmenila náhle na „podvodníka" a mala snahu byť Prorokom Božím a so zanietenosťou vyzývať ľudí?

Áno je. Ak povežujeme premisu za pravdivú, že do svojej štyridsiatky to bol šarmantný ale všedný chlap bez prevratných ambícií (o tom potom), nezaručuje to, že by sa nemohol po 40tke zmeniť.

"Niekto sa môže spýtať: z akého dôvodu znášal všetky ťažkosti? Jeho ľudia mu ponúkli, že ho príjmu za svojho kráľa, ak zanechá hlásanie náboženstva. (Dôkaz??) On však odmietol ich lákavé ponuky a pokračoval v hlásaní náboženstva bez pomoci, napriek urážkam, spoločenskému bojkotu a dokonca fyzickým útokom jeho vlastných ľudí. (Dôkaz??) Nebola to iba podpora od Boha a jeho pevná vôľa, aby šíril Boží odkaz a jeho hlboké presvedčenie, že islam naozaj môže byť tou jedinou cestou ľudstvu, že vzdoroval ako hora všetkému odporu a konšpiráciám na jeho zlikvidovanie? Ak prišiel s myšlienkou boja proti kresťanom a židom, tak prečo hlásal vieru v proroctvo Ježiša Krista, Mojžiša a ďalších prorokov Božích (mier s nimi), ktoré sú základnou podmienkou viery, bez ktorej nikto nemôže byť muslimom?"

Lebo Mekka bola plná polyteistov, židov a kresťanov. Muhammad sa rozhodol pre monoteizmus, poznal čo-to z príbehov židov a kresťanov, a vyskladal si z toho nové nástupnícke náboženstvo. Zobral si príklad z kresťanstva, ktoré vzniklo na základe judaizmu a dúfal, že obe skupiny veriacich priláka do svojho nového klubu, kde bude boss.

Zabudli ste spomenúť aj rituály polyteistov, ktoré Muhammad integroval do islamu. Nie len povedačky o Ibrahímovi a Músovi, ale aj pobehovanie medzi dvoma horami (na ktorých stáli pôvodne modly), alebo komplikovaný rituál boskávania čierneho meteoritu (7krát obísť káábu, X krát rýchlo, x krát pomaly - to urobí boha veľlmi šťastným - a popri tom boskávať ten kameň... ale všetci ostatní sú modloslužobníci!)

Otázka: pred islamom žili v jednom meste polyteisti, židia aj kresťania. Každý mal na háku, akej soške / mytologickej postavičke sa klania jeho sused. Prečo by im vadila nová sekta? Začala im vadiť, keď sa Muhammad snažil nanútiť svoje poriadky všetkým.

"Nie je nesporným svedectvom jeho proroctva, že aj napriek svojej negramotnosti a vedeniu celkom obyčajného a tichého života do svojich 40-tich rokov, keď začal hlásať svoje posolstvo, celá Arábia stála v bázni, prekvapená a okúzlená jeho nádhernou výrečnosťou a prejavom?

Tu si autor "k*ká do pusy". Po prvé, dva odstavce vyššie tvrdí opak (že bol chudáčik prenasledovaný vlastnými ľuďmi), po druhé, Korán je plný veršov dokazujúcich opak - ako sa mu ľudia smiali, považovali ho za blázna, robili si z neho srandičky, písali posmešné rímovačky (..on ich dal občas zavraždiť..)

Bolo to tak nenapodobniteľné, že ani celé légie arabských básnikov, kazateľov a rečníkov najvyššieho kalibru neuspeli v snahe ho napodobniť."

Častý argument, nie je to pravda. Podľa tvrdenia samého Mohameda, aj džin dokázal vyprodukovať verše, ktoré sám prorok nerozoznal od zvyšku koránu. Spamätal sa po dlhšej reflexii (keď ho židia kritizovali, že ak do svojho koránu pridá zmienky o bohyniach, jeho koncept čistého monoteizmu padá) a vyhlásil, že to džin mu vnukol slová, ktoré boh teraz napravil.

"V prvom rade ako mohol oznamovať fakty vedeckej povahy obsiahnuté v Koráne, ktoré vo vtedajšej dobe nemohol poznať žiadny človek?"

Aké fakty vedeckej povahy? Že zem je placka? Že slnko a mesiac sa naháňajú po svojich dráhach? Že slnko ide na noc na miesto svojho odpočinku? Že na konci sveta je jazero/potok plné blata, kam slnko zapadá? Že nebo stojí na neviditeľných pilieroch? Že žena bola stvorená z muža? Že hviezdy sú lampášiky zavesené v najnižšom (zemi najbliššom) nebi? Že kamene, vesmírne telesá, neživé materiály s Alláhom diskutovali/budú diskutovať? Mohameda kritizovali, že rozhlasuje povedačky starých, nie že o svete rozpráva veci dosiaľ neslýchané, že si vymýšľa novoty. Keby Korán naozaj obsahoval prevratnú vedu o ktorej nikto nevedel, všimli by si to hneď. Práve naopak, aj v 20 storočí sa nájdu islamskí teológovia čo tvrdia, že vyhlasovať, že Zem sa točí okolo Slnka a nie naopak je hriech (Ajatollah Khomeini, Abd Al-Aziz ibn Baz, ..)


V neposlednom rade, prečo viedol ťažký život aj po získaní moci a autority? (Lebo korysti nikdy nie je dosť?) Iba vážnosť jeho slov, ktoré vyslovil, keď zomieral: „My, spoločenstvo prorokov nezanechávame (materiálne) dedičstvo. Všetko čo zanechávame je na almužnu."

Jeho slová neznamenajú, že zomrel ako chudák. Ale že vydedil svoju dcéru, zaťa a svoje vdovy. Jeho bohatstvo pripadlo jeho nasledovníkom, ktorí sa medzi sebou vraždili a súperili o nástupníctvo.

 

"Skutočnosťou je, že Muhammad (nech ho Boh žehná a dá mu mier) je posledným z reťaze Prorokov poslaných do rozličných krajín a vekov od samého počiatku ľudstva na tejto planéte. Prečítajte si niektoré z nasledujúcich zmienok západných autorov:"

Po prvé: Že Muhammad je skutočný prorok tvrdia moslimovia, lebo tomu veria. Neznamená to, že je to pravda.

Po druhé: Čo je to za argument, ak pravosť Muhammadovho proroctva majú dokázať oslavné blabla od ľudí, ktorí islam ani neprijali?

Po tretie: Ak uvediem zoznam citácií kritikov islamu, z ktorých je celá kopa bývalých moslimov čo si slasti islamu aj prežili, bude to dostatočný dôkaz na podporu tvrdenia, že Mohamed je falošný prorok?

(Jasné že nie!)

 

V Encyklopédii Britannica sa uvádza, že:
„Muhammad je jedným z najúspešnejších zo všetkých prorokov a náboženských osobností."

Nech skúsi Encyklopédia Britanica uverejniť Al-Tabariho, Ibn Ishaq, hadísy, alebo kritiku Mohameda. Čo a kde bude horieť prvé?

 

John Austin hovorí:
„Po dobu niečo vyše roka bol vskutku duchovným, formálnym a svetským vládcom Medíny, s rukami na pákach, ktoré mohli otriasť svetom."
Zdroj: John Austin „Muhammad Prorok Boží", v týždenníkoch T.P. a Cassel, 24. september 1927.

Súhlasím, možno trošku zveličené, ale je to pravda. Čo to dokazuje? Aj Hitler bol po dobu pár rokov vládcom Nemecka s rukami na pákach, čo mohli otriasť svetom.

 

John William Draper hovorí:
„Štyri roky po smrti Justiniána, v r. 569 po Kristovi, sa narodil v Mekke, v Arábii muž, ktorý zo všetkých ľudí mal najväčší vplyv na ľudskú rasu... Muhammad..."
Zdroj: John William Draper, História intelektuálneho vývoja Európy, Londýn 1875, Vydanie 1, strana 329-330.

Súhlasím, mal vplyv na ľudskú rasu. Stále má. Aj Hitler ho má. Aj Stalin. Aj Da Vinci. Len každý vplýva trošku ináč.

 

Mahatma Gandí hovoriac o charaktere Muhammada (nech ho Boh žehná a dá mu mier) píše v „Young India - Mladá India":
„Chcel som poznať najlepšieho z tých, ktorým patrí nepopierateľná nadvláda nad srdciami miliónov ľudí ....Som viac ako presvedčený, že to nebol meč čo vybojoval miesto islamu v tých časoch v spôsobe života. Bola to čistá jednoduchosť, úplné sebapoprenie Proroka, starostlivý postoj k ľuďom okolo neho, jeho silná oddanosť svojim priateľom a nasledovníkom, jeho nebojácnosť, jeho absolútna viera v Boha a jeho posolstvo. Toto a nie meč prekonalo všetky prekážky. Keď som dočítal druhý zväzok (Prorokovej biografie) bolo mi ľúto, že toho nie je viac, čo by som si prečítal o jeho veľkolepom živote."

Tak Gandí je v pozícii, kde môže otvorene bez problémov povedať svoj názor, hoci by bol kritický. Posledná veta je zavádzanie, ak si chcel prečítať viac, mohol. Existujú desiatky kníh hadísov a síry.


Thomas Carlyle v jeho „Hrdinovia a úcta hrdinstvu", bol jednoducho prekvapený tým:
„Ako jeden muž bez pomoci mohol spojiť súperiace kmene a kočovných beduínov do najmocnejšieho a najcivilizovanejšieho národu za menej ako dve desaťročia."

"Money , money, money..." To by bolo k tomu spojeniu. A najcivilizovanejší národ? Na čom fičíte, Tomi?

Diwan Chand Sharma napísal:
„Muhammad bol dušou dobroty a láskavosti a jeho vplyv bolo cítiť. Nikdy na neho nezabudli tí, ktorí boli okolo neho." (D.C.Sharma, Proroci Východu, Kalkata, 1935, str. 12).

Jeho dobrotu pocítili aj jeho odporcovia ale našli zabudnutie v smrti.

 

Zo slov Prof. C. Snoucka Hurgronje:
„Spoločenstvo národov založené Prorokom islamu ustanovilo zásady medzinárodnej jednoty a bratstva ľudí na takých univerzálnych základoch, ktoré zapálili svetlo iným národom." Pokračuje: „Faktom je, že žiaden národ sveta nemôže ukázať paralelu tomu, čo islam urobil pre realizáciu myšlienky spoločenstva národov."

Preambula charty OSN obsahuje srandy ako: ochrana ľudských práv, rovnosť, ľudská dôstojnosť.. Nikde som nevidela nerovnosť pohlaví, nerovnosť podľa náboženského presvedčenia, smrteľné tresty za súkromné činy a rozhodnutia, (dobrovoľný styk dvoch dospelých ľudí, zavrhnutie ideológie islamu), glorifikácia zločinov na úroveň božského práva (zneužívanie maloletých pod zásterkou manželstva, znásilňovanie zajatkýň a otrokýň, mať otrokov) a striktné obmedzenie slobody slova (trest smrti za kritiku, resp. "rúhanie").


Prof. Ramakrishna Rao hovorí:
„Je veľmi ťažké preniknúť do celej pravdy o osobnosti Muhammada. Môžem zachytiť len jej záblesk. Aký dramatický sled zobrazovaných udalostí! Muhammad, prorok. Muhammad, hrdina. Muhammad, obchodník. Muhammad, štátnik. Muhammad, rečník. Muhammad, reformátor. Muhammad, útočisko pre siroty. Muhammad, ochranca otrokov. Muhammad, zástanca žien. Muhammad, sudca. Muhammad, svätec. Vo všetkých týchto veľkolepých úlohách, vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, on je hrdina."

A zdroj? Pán Rao je doktor psychológie, vedec a filozof. V jeho tvorbe som nenašla nič so zameraním na náboženstvá.


Sarogini Naidu, známy indický básnik hovorí o islame: „Bolo to prvé náboženstvo, ktoré hlásalo a praktikovalo demokraciu. Napríklad v mešite, keď zaznie volanie k modlitbe a veriaci sa zhromažďujú, prejavuje sa demokracia islamu až päťkrát denne - keď si chudák a kráľ kľaknú vedľa seba a prehlásia: „Boh je Najväčší"... Znova a znova som bol ohromený touto celistvou jednotou islamu, ktorá robila inštinktívne z ľudí bratov." (S. Naidu, Myšlienky Islamu, video Speeches and Writings, Madras, 1918, str. 169).

Nech si skúsi vedľa nich kľaknúť kresťan a začať: Otče náš... Ako sa prejaví tá demokracia a bractvo. Nemusí ísť hneď do mešity. Nech ide do Saudskej s krížom na krku, alebo nech tam ide žid s jarmulkou na hlave ako sa moslimovia bez problémov preháňajú s ich čiapočkami, tunikami a šatkami v hnusných krajinách kafírov. Do Mekky inoverci ani nesmú. Žiarivý príklad islamskej demokracie.



Lamartine hovorí:
„Keď veľkosť je cieľom, malosť je prostriedkom a ohromujúce výsledky sú troma kritériami ľudského génia, kto sa odváži porovnávať akéhokoľvek veľkého muža modernej histórie s Muhammadom? Najznámejší muži budovali iba armády, zákony a ríše. Budovali, ak niečo vôbec vybudovali, nič viac než materiálne mocnosti, ktoré sa často rozpadli priamo pred ich očami. Tento muž nehýbal iba armádami, zákonodarstvom, ríšami, ľuďmi a dynastiami, ale miliónmi ľudí, v tom čase tretiny obývaného sveta; a viac ako to, hýbal oltármi, božstvami, náboženstvami, ideami, domnienkami a dušami...Jeho trpezlivosť, jeho úsilie, ktoré bolo celkom oddané iba jedinej myšlienke a žiadnej snahe o získanie ríše; jeho nekonečné modlitby, jeho mystické rozhovory s Bohom, jeho smrť a jeho triumf po smrti; všetko toto nesvedčí o podvode, ale potvrdzuje pevné presvedčenie, ktoré mu dávalo silu na vzkriesenie viery. Táto viera je dvojnásobná, jednota Boha a nemateriálnosť Boha; predošlé názory čo Boh existuje, neskoršie názory čo Boh nie je; po prvé prevrhnutie falošných bohov mečom, po druhé počiatok myšlienky slovami."

„Filozof, rečník, apoštol, zákonodarca, hrdina, dobyvateľ myšlienok, renovovátor racionálnych doktrín, kultov bez predstáv; zakladateľ dvadsiatich pozemských ríš a jednej duchovnej, to je Muhammad. Pokiaľ ide o všetky miery, ktorými môže byť meraná ľudská veľkosť, môžeme sa jednoznačne spýtať, existuje nejaký väčší muž ako on?"
Lamartine, Historia de la turquie, Paris, 1854, Zv. II, str. 276-277.

Lamartin je obľúbeným autorom islamských apologétov, jeho ódy sú často citované. Keď tak miloval islam, prečo uprednostnil panteizmus, ktorý je v rozpore s islamským učením?


1 - Annie Besant hovorí:
„Je nemožné pre každého, kto študuje život a charakter veľkého proroka Arábie, ktorý vie ako učil a ako žil, cítiť niečo iné okrem úcty k tomuto ohromnému Prorokovi, jednému z najväčších poslov Najvyššieho. A hoci z toho, čo vám predám, môžem povedať veľa vecí, ktoré sú mnohým známe, predsa sama cítim, kedykoľvek ich čítam, znova nový spôsob obdivu, nový pocit vážnosti k tomuto ohromnému arabskému učiteľovi."
Annie Besant, Muhammadov život a učenie, 1932, str. 4.

Hmm, ohromný arabský učiteľ... asi si prečítam jej dielo, nechám sa poučiť v čom bol tak ohromný.


2 - Sobáše Proroka Muhammada (nech ho Boh žehná a dá mu mier):
„Ale chcete mi povedať, že muž, ktorý v plnom rozkvete mladíckej sily, mladý muž vo veku 24 rokov, ožení sa s oveľa staršou ženou a zostane jej verný 24 rokov a vo veku 50-tich rokov, keď všetky vášne zomierajú, sa ožení z túžby a pohlavnej vášne? Tak by nemali byť posudzované životy ľudí. A keď sa pozriete na ženy, s ktorými sa oženil, zistíte, že s každou sa posilnilo spojenie medzi jeho ľuďmi alebo to bolo prínosom pre jeho veriacich alebo táto žena veľmi potrebovala ochranu."
Dr. Annie Besant (Dr. Annie Besant v „Muhammadov život a učenia," Madras, 1932).

Vzal si vdovičku, ktorá ho živila. Nebol až taký hlupák, aby si doviedol ďalšie, Chadýdža by ho v tom momente pakovala.

V päťdesiatke zomierajú vášne? Prižmúrme oči a dajme tomu že áno. Pani autorka zabudla, že Mohamed "nebol obyčajným prorokom". V hadísoch sú chválospevy na jeho mužnú silu, aj moslimovia vám s hrdosťou potvrdia, že Mohamed mal v posteli výdrž 30 mužov... Za jednu noc dokázal obšťastniť celý svoj hárem.

Musel chrápať s deväťročným dieťaťom, aby to dieťa bolo prínosom pre veriacich? Moslimovia tento čin ospravedlňujú tým, že vďaka jej nízkemu žila Aiša ešte dlho po Mohamedovej smrti, a cez ňu sa zachovalo ohromné množstvo hadísov. Hadísov, ktoré dnes moslimovia vyhlasujú za falošné, pre kontroverzné témy v nich. Nemohol založiť školu? Nemohol sa naučiť písať a spísať svoje kompletné učenie? Nemohol vzdelávať aspoň svoju dcéru Fatimu ako prínos pre veriacich?


Bosworth Smith hovorí:
„Bol cisár a patriarcha v jednom. Avšak bol patriarchom bez domýšľavosti patriarchu, cisárom bez cisárskych légií - bez armády pešiakov, bez strážcov, bez paláca, bez stáleho príjmu. Keď by mal niekedy nejaký človek právo povedať, že vládol čistou duchovnosťou, tak by to bol Mohammad, lebo mal všetku moc bez zneužívania jej nástrojov a pomoci."
Bosworth Smith, Mohammad a „mohamedánstvo", Londýn, 1874, str. 92.

Pán Smith bol biskupom vetvy anglikánskej cirkvi v Amerike. V jeho tvorbe som našla kázne a rozpravy o danej cirkvi publikované v New Yorku, Bostone a i. Citovanú knihu som našla len na islamských stránkach, na ktorých je okopírovaný ten istý článok, ktorého preklad máte česť čítať na islamweb.sk.


Michael H. Hart hovorí:
„Môj výber zaradiť Muhammada na zoznam najvplyvnejších ľudí na zemi môže prekvapiť niektorých čitateľov a iní sa môžu na to spytovať, ale on bol jediným mužom v histórii, ktorý bol najúspešnejší aj v náboženstve aj vo veciach svetských."
Michael H. Har, The 100: Súpis najvplyvnejších ľudí v histórii, New York: Vydavateľstvo Hart Publishing Company, Inc., 1978, str. 33.

Pravdaže bol najvplyvnejší, a možno stále je. Jeho odkaz drží pod krkom celé národy. Žiadna veda, žiadna výroba, všetko musí poskytnúť ten hnusný západ.


Jeden známy britský autor poznamenal:
„Žiaden z veľkých náboženských vodcov nebol tak ohováraný ako prorok Muhammad. V minulosti napádaný a označovaný ako kacír, podvodník, alebo senzualista; dnes je stále možné počuť ho označovať „falošným prorokom". Súčasný nemecký spisovateľ obvinil proroka Muhammada zo senzualizmu, resp. za pôžitkára obklopeného mladými ženami. Tento prorok bol slobodný až do svojich 25-tich rokov, potom žil so svojou manželkou v šťastí a vernosti po dobu 24 rokov, až do jej smrti, keď dovŕšil vek štyridsaťdeväť rokov. Iba od svojich päťdesiatich rokov až po svoju smrť vo veku šesťdesiatdva rokov sa prorok Muhammad oženil s inými ženami; ale iba jedna z nich bola pannou a väčšinu z nich si zobral kvôli dynastickým a politickým dôvodom. S určitosťou jeho život bol lepší ako život hlavy cirkvi v Anglicku, Henricha VIII."
Geoffrey Parrinder, Mysticizmus svetových náboženstiev, New York: Oxford University Press, 1976, str. 121

O manželkách už bola reč. Vedel by niekto vysvetliť dynastické  a politické dôvody pre manželstvo s manželkou adoptívneho syna? Boh sa ponáhľal a zrušil adopcie, aby si Mohamed mohol užívať s krásnou Zainab. Alebo dynastické a politické dôvody pre manželstvo s toľko omieľanou Aišou? Jej otec bol prorokovym najvernejším stúpencom. Alebo s úbohou Safyiou, ktorej kmeň Mohamed zmasakroval, zavraždil jej manžela a otca, ona pozerala na ich mŕtvoly, stala vojnovou korisťou a potom ctihodnou manželkou vraha svojich milovaných? Kde sú tam dynastické záujmy keď ostala sama (plus pár ľudí čo prežilo predaných do otroctva).


W. Montgomery Watt hovorí:
„Jeho ochota podstúpiť prenasledovanie kvôli jeho presvedčeniu, vysoké morálne vlastnosti ľudí, ktorí mu verili a pozerali sa na neho ako na svojho vodcu a veľkosť jeho neprekonateľného činu - všetko dokazuje jeho zásadnú bezúhonnosť. Pokladať Mohammada za podvodníka vyvoláva viac problémov ako ich rieši. Navyše žiadna z veľkolepých postáv histórie nie je tak málo doceňovaná na západe ako Mohammad."
W. Montgomery Watt, Mohammad v Makke (Mohammad at Mecca), Oxford, 1953, str. 52.

Ľudia čo mu uverili, sú dôkazom jeho pravosti, ľudia čo ho odmietli a kritizovali, sú dôkazom jeho mučeníctva.


James A. Michener hovorí:
„Muhammad, inšpirujúci muž, ktorý položil základy islamu, sa narodil okolo roku 570 po Kristovi v arabskom kmeni, ktorý uctieval modly. Osirelý v detstve, vždy obzvlášť ochraňoval chudobných a núdznych, vdovec a sirota, služobník a utláčaný. V dvadsiatke bol už úspešným obchodníkom a skoro sa stal veliteľom karaván s ťavami v službách bohatej vdovy. Keď dosiahol vek 25 rokov, jeho zamestnávateľka ocenila jeho vlastnosti a ponúkla mu sobáš. A hoci bola o 15 rokov od neho staršia, oženil sa s ňou a pokým žila, ostával oddaným manželom."
„Ako takmer väčšina veľkých prorokov pred ním, Muhammad bojoval s cieľom slúžiť ako hlásateľ Božieho slova, uvedomujúc si svoju vlastnú bezvýznamnosť. Ale anjel mu prikázal „Čítaj". Ako vieme, Muhammad nevedel čítať ani písať, ale začal hlásať tieto inšpirované slová, ktoré zakrátko mohli obrátiť obrovskú časť zeme: „Je iba jeden Boh."
„Vo všetkých veciach bol Muhammad úplne praktický. Keď zomrel jeho milovaný syn Ibrahim, nastalo zatmenie a chýr o sústrasti Boha sa rýchlo rozšíril. Ale potom bolo Muhammadovi povedané, aby oznámil, „Zatmenie je prírodným úkazom. Je nerozumné prisudzovať takéto veci smrti alebo narodeniu človeka."
„Počas smrti Muhammada bola snaha urobiť z neho uctievaného, ale jeden muž, ktorý sa stal jeho správnym následníkom ukončil túto hystériu jedným z najimpozantnejších prejavov náboženskej histórie: „Ak je medzi vami niekto, kto uctieval Muhammada, Muhammad je mŕtvy. Ale ak je medzi vami niekto, kto uctieval Boha, On je večný."
James A. Michener, „Islam: Nepochopené náboženstvo," Reader´s Digest (americké vydanie), máj 1955, str. 68-70

Po prvé, anjel nevedel že Mohamed nevie čítať? Boh nevedel že Mohamed nevie čítať? Čo testovali?

Po druhé: autor zjavne pochopil nepochopené náboženstvo. Podľa islamu, Alláh je ten čo život dáva a berie. Takže najprv mu zabil syna a potom zatmením mesiaca ukazoval svoju sústrasť.


Edward Gibbon a Simon Ocklay hovoria:
„Nie je to šírenie, ale stálosť náboženstva, ktoré si zaslúži náš obdiv, rovnako jednoduchý a dokonalý dojem, ktorý zanechal v Mekke a Madíne je uchovaný, po revolúciách dvanástich storočí indických, afrických a tureckých prozelytov (novokrstencov) Koránu...Muslimovia neustále znášali snahy o oslabenie predmetu ich viery a oddanosti cieľu s rozumom a predstavivosťou človeka. „Verím v Jediného Boha a že Muhammad je poslom Božím" je jednoduchým a nemenným vyhlásením islamu. Duchovný obraz božstva nikdy nebol degradovaný žiadnou viditeľnou modlou; pocta Prorokovi nikdy neprekročila mieru ľudskej predstavivosti, a jeho účinné nariadenie obmedzilo vďačnosť jeho stúpencov v rozmedzí rozumu a viery."

Nenašla som zmienku o žiadnom ich spoločnom diele (ak nerátam znova tie islamské stránky, kde bol všade ten istý článok)

O stálosti by vedeli veľa rozprávať prívrženci jednotlivých siekt a sektičiek vrámci islamu.


Človek niekedy nevie, či sa má smiať alebo plakať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?