Čo o satanovi / diablovi hovorí úžasná wiki:
Satan (po hebrejsky שָׂטָן Satan, po aramejsky שִׂטְנָא Śiṭnâ: obe slová znamenajú „protivník; obviňovateľ“) je anjel, démon alebo nižší boh v mnohých náboženstvách. Satan hrá rôzne úlohy v Koráne, Starom i Novom zákone a apokryfoch.
V hebrejskej Biblii (t. j. kresťanskom Starom zákone) je Satan anjel, ktorého Boh využíva na skúšanie ľudí z rôznych dôvodov, obyčajne súvisiacich s ich úrovňou zbožnosti (t. j. skúška Adama a Evy v knihe Genezis, Jób a Tobiáš). V apokryfoch a Novom zákone je Satan zobrazený ako zlý vzbúrený démon, ktorý je nepriateľom Boha a ľudstva.
V moderných abrahámovských náboženstvách je Satan obvykle zobrazovaný ako nadprirodzená bytosť, ktorá je ústredným stelesnením zla. Satan je tiež všeobecne známy ako diabol, „Knieža temnoty“. Diabol znamená aj ”rozdeľovač”; latinsky Diabolus spôsobiteľ rozkolu.Belzebub, Mefistofeles alebo Lucifer. V Talmude a niektorých častiach Kabaly je Satan niekedy nazývaný Samael; napriek tomu je väčšina židovskej literatúry toho názoru, že Samael je odlišný anjel. V oboroch angelológia a démonológia tieto rôzne mená niekedy označujú mnoho rôznych anjelov a démonov a panuje výrazná nezhoda o tom, či sú niektoré z týchto bytostí skutočne zlé.
V islame je Satan známy ako Iblis (إبليس) alebo „Šajtan (شيطان)“, ktorý bol náčelníkom anjelov, než neposlúchol Allaha tým, že nepadol na zem pred Adamom, pretože neprijal človeka ako sebe nadriadeného. Islam opisuje Satana ako džina, bytosť stvorenú z ohňa a nie zo svetla ako anjela.
Diabol (z latinčiny < z gréckeho diabolos = ohovárač, rúhač) má tieto hlavné významy:
Diabol je grécky (a tým aj neskôr slovenský atď.) preklad hebrejského slova satan, vyskytujúceho sa v Starom zákone (Starý zákon bol napísaný po hebrejsky a preložený dogréčtiny), v židovskom náboženstve a staršej právnej praxi Izraela. Podrobnosti pozri v článku Satan.
Z abstraktnejšieho hľadiska je to v kresťanstve v Starom, Novom zákone a v iných textoch zlý démon na čele síl zla, hlavný protivník Boha, zdroj všetkých nešťastí ľudstva, nepriateľ spásy ľudstva. Človeka zvádza k nevere, hriechu atď, aby ho mohol zničiť. Je vládcom ríše zlých duchov v podsvetí. V Starom zákone sa nazýva Satan (-v hebrejčine),Belzebub, zlý duch, knieža tmy, pokušiteľ, nečistý, v Novom zákone (Nový zákon je písaný po grécky) sa vyskytuje priamo ako grécky výraz diabolos popri výraze Satan (zrejme ako synonymá). Diabol býva stotožňovaný aj ďalšími stelesneniami zla, napr. Luciferom či čertom (v angličtine, nemčine a francúzštine je pre slovanské výrazy diabol a čert vždy len jeden spoločný výraz). Podľa Nového zákona prišiel Ježiš Kristus na svet, aby maril skutky diabla, a pri druhom príchode Krista bude diabol definitívne porazený.
V apokryfnej kresťanskej (a v neskoršej židovskej) literatúre je diabol obyčajne padlý anjel, ktorý sa nechcel podriadiť Božej vôli a bol zvrhnutý z nebies archanjelom Michalom.
V islame je to preklad slov Iblís (toto slovo vzniklo zrejme z gréckeho slova diabolos) resp. šajtán. Ide o padlého anjela.
V starších ľudových predstavách démon (duch mŕtveho alebo zlý duch), často splýval s postavou čerta, pričom čert tu nie je chápaný ako najhoršia bytosť či vládca pekla, ale ako jedna z pekelných bytostí škodiacich človeku.
Podobná bytosť v iných náboženstvách a kontextoch.
Kto diabla stvoril?
Všetko pozemské aj nadpozemské stvoril boh. Stvoril vesmír, Zem, rastliny, živočíchy, človeka. Stvoril nebo a anjelov. Všetky tri náboženstvá sa zhruba zhodujú na tom, že diabol je padnutý anjel, ktorý neposlúchol boha a odmietol sa pokloniť Adamovi (žeby sa len držal "Nebudeš mať iných bohov okrem mňa aby si sa im klaňal" ?) Bol za to vyhnaný z Raja a stal sa úhlavným nepriateľom božej vôle a človeka. Rozsieva skazu po zemi, zvádza ľudí z božej cesty, spôsobuje ich hriešnosť a stratu večného života. Hmm. Fajn.
Povedzme, že som riaditeľka školy, ktorá je plná deciek. Je to zvláštna škola, disponuje vlastným zooparkom. Jedného krásneho dňa z klietky ujde tiger a potuluje sa v areáli školy. Ja to nechám tak. Hoci mám možnosti ho dať znova chytiť, miesto toho sa rozhodnem učiť deti, ako sa pred nim brániť. Ako byť obozretný. Nechodiť po areáli po zotmení. Nepribližovať sa ak tigra zahliadnú. Deti sa boja chodiť do školy, neužívajú si ju naplno, nevenujú sa zmysluplným veciam, stále myslia na tigra ktorý ich môže zožrať a dohadujú sa, kto správne pochopil moje pravidlá. Samozrejme, pár detí už napadol. Vyhladovaný, pár detí zožral. Ja ako riaditeľka o tom viem, viem o všetkom čo sa v škole deje. Mám aj možnosti toho tigra znovu chytiť, ale rozhodla som sa neurobiť to. Rozhodla som sa deti preskúšať či si vôbec zaslúžia žiť. Veď ak budú rešpektovať moje pravidlá, nenechajú sa zlákať tigrom-posadnutými kamarátmi, ktorí si ho chcú filmovať, alebo dokázať že sa ho neboja, nič sa im nestane. Ak im tiger ublíži, je to spravodlivý trest za ich neposlušnosť. Čo ak ublíži nevinným? Bolo mi povedané, že nikto komu tiger ublíži, je nevinný. To len detské nedokonalé hlavičky nechápu, že je to naozaj spravodlivý trest. Nemôžu vedieť, to čo viem ja, riaditeľka.
Bolo by to choré? Kruté? Trestuhodné? A čo iný príklad:
Mám továreň na výrobu hračiek. Moje hračky sú úžasné, krásne, dokonalé. Majú iba jednu jedinú chybičku: pri teplotách na 35 stupňov Celzia vybuchujú a spôsobujú často až smrteľné zranenia. Ja viem o tomto riziku, ale aj tak ich vyrábam a rozosielam po celom svete. Posielam ich aj do krajín v teplých, subtropických a tropických pásmach. Viem, že v týchto podmienkach bude pre ľudí zložité dodržať bezpečnostné pokyny, a veľa ľudí sa zraní, veľa zomrie. Ja ich ale posielam aj tak. Majú sa viac snažiť.
Toto sa dá nazvať úmyselné zabitie. Ja viem, že v daných podmienkach bude mnou vyrobená vec smrteľne nebezpečná. Napriek tomu ju vyrobím a dám k dispozícii ľuďom. Respektíve ľudí dám na milosť a nemilosť mojej nepodarenej hračky.
Čo tým chcel básnik... ?
Boh je vševediaci, všemocný a láskavý.
Boh stvoril anjelov, stvoril aj anjela o ktorom vedel, že sa vzbúri, a že ho bude musieť vyhnať z Raja.
Boh by ho síce mohol spacifikovať, ale rozhodol sa ním skúšať ľudstvo. Boh na Zem vypustil celé stádo vyhladovaných tigrov, ktoré zožerú každého, kto úmyselne neposlúchne alebo nesprávne pochopí božie bezpečnostné pokyny.
Aaaaaale boh je láskavý!
A to som ešte neprirátala úžasné Peklo: miesto, kde boh nechá týrať ľudí, ktorých dostala jeho nepodarená hračka. Nie desať, nie tridsať, nie päťdesiat, nie päťsto, nie milión ... rokov... ale navždy! Aláh sa dokonca zhostí tejto milej úlohy osobne. Všetkým sa pomstí za hroznú urážku jeho osoby, pomstí sa všetkým tým, ktorých jeho hračky (Iblís, džinovia) zviedli z jeho cesty. Pomstí sa všetkým tým, ktorým on nevložil do sŕdc vieru v seba, ale zväčšoval im v nich chorobu neviery. Všetkým ukáže! Jemu sa nebude nikto posmievať! Nikto ho nebude brať na ľahkú váhu! Zaplatia za hnev, ktorý mu spôsobili!
... no moment moment...
Toto neznie "božsky" ... to neznie vznešene... skôr ako psychopat s veľmi zraneným egom. Pripomína mi to horor kde sa ponižovaný a odstrkovaný študent pomstí bývalým spolužiakom na stretávke po X rokoch.
Pred takým bohom máme mať rešpekt? Takého "boha" máme milovať?? Máme sa ho báť?
Ak boh existuje, skôr sa bojím, že sa opýta:
"Prečo si verila tým nezmyslom?"
"Lebo mi povedali, že ak nebudem veriť práve v hentú knižku, budeš ma mučiť na veky a všetky moje dobré skutky budú márne."
"Ty si myslíš, že Ja čo som stvoril teba a všetko čo existuje, som taký nespravodlivý? Že som taký arogantný? Urážlivý a pomstychtivý? Pripisuješ mi ľudskú nedokonalosť?"
"No ja som sa bála.. vyhrážali sa mi večným zatratením..."
"A nedal som ti rozum, aby si dokázala rozpoznať klamstvá o mne? Prečo si ho nepoužívala? Vážne si verila, že Ma urazí ak jeden z Mojich drobných človiečikov neprizná Moju existenciu!?"
... čo Mu odpoviem? Najradšej by som sa od hanby prepadla pod čiernu zem.. Nestvoril ma ako papagája, ktorý len opakuje čo miliónkrát počul. Dal mi obrovský dar rozumu, a ja som ho nepoužívala a verila som, že boh je nespravodlivý hlupák, lebo sa mi vyhrážali, že ak nebudem, pomstí sa mi... Bolo to také jednoduché, také priehľadné... Teraz stojím pred ním a cítim, že som ho naozaj sklamala. Ten neuveriteľný pocit hanby... to je peklo.
Neviem, či boh existuje alebo nie. Roky som bola presvedčená, že áno, potom som bola presvedčená, že nie... Teraz sa nehanbím priznať, že jednoducho neviem. Neviem či existuje, ak existuje neviem aký je.
Verím, že určite nie je taký hlupák ako ho vykresľujú ľudia (Ver vo mňa, uctievaj ma, lebo ináč..!!) Ak sa náhodou mýlim, a on je presne taký ako ho vykresľuje napr. islam, nebudem ľutovať svoju nevieru. Taká panovačná bytosť si nezaslúži úctu. Tobôž si ju nezaslúži, ak sa ju snaží získať vyhrážkami a strachom. Nech si ma týra a mučí koľko len chce. Za každý raz, čo ma prinúti vypiť vriacu vodu, každý raz čo mi spáli kožu a dá vyrásť novú aby mi ju mohol spáliť znova (ako píše korán), ním budem viac a viac pohŕdať. Bude pre mňa smiešny tvor, ktorý si lieči zranené ego. Nebude mi stáť ani len za to, aby som ho nenávidela.
Veď aký rozdiel musí byť medzi bohom a človekom? Asi si to ani nedokážeme predstaviť. Ak sa ma snaží uraziť hlupák, sorry, nepodarí sa mu to. Je mi absolútne jedno, čo si o mne myslí mrcha-človek, ani sa nad tým nepozastavím. Ak drsné slová na moju adresu zaznejú z úst niekoho, koho rešpektujem, koho si vážim, možno milujem, ajaj, to už zabolí. Nebudem sa urážať, z takých manierov som vyrástla asi v dvanástich. Keď pominie prvotný šok, zanalyzujem situáciu. Čo, prečo, ako povedal, koľko je na tom pravdy a čo s tým viem ja spraviť. Hlupák nemôže uraziť inteligentného človeka. A my, ničovaté nič, si namýšľame, že urazíme všemocného-vševediaceho-vše..-vše..-vše.. boha tým, čo si myslíme a tým, čo v živote činíme.
Neviem, či boh existuje.
Neviem, čo bude po smrti.
Pravdepodobne je tento život všetko, čo máme. Terajší moment je to jediné, čím si môžeme byť istí.
Preto ho prežime užitočne: užitočne pre seba, pre našich blízkych, pre spoločnosť, pre budúce generácie.
Neubližujme druhým. Nie zo strachu pred akýmsi trestom, ale z rešpektu voči samotnému životu. Z rešpektu voči iným ľuďom.
Človek často reaguje zrkadlovo: ak si myslím, že sa hentá na mňa škaredo pozrela, aj ja sa škaredo pozriem na ňu. Vŕŕŕ. Možno sa nepozrela škaredo na mňa. Svet sa netočí okolo môjho zadku. Možno má problémy, možno sa zle cíti, možno ju niečo bolí. Čo tak jemný úsmev, opýtať sa ako sa má, či nepotrebuje s niečím pomôcť?
Už končím, sľubujem :-)
Diabol neexistuje. Existuje egoizmus, nezáujem, závisť, škodoradosť, hľadanie chýb v druhých za každú cenu. Lebo tak ja vyzerám lepšie. A čo tak popracovať na tom, aby som lepšia naozaj bola, a ísť príkladom? Kto chce meniť spoločnosť, musí začať od seba. Vyhovárať sa na Satanove zvody je smiešne. A kontraproduktívne. Bodka.
