Keďže Arabi sa striktne zdržiavali akýchkoľvek útokov a krviprelievania počas týchto štyroch posvätných mesiacov, nemali potrebu ozbrojovať karavány na obranu proti prípadným lupičom. Ľudia rešpektovali morálne zásady a pravidlá, a náš Mohamed to dobre vedel. Bandu zbojníkov poslal do Nakhly, aby tam ozbíjali karavánu z Mekky. Jeho bratrancovi Abduláhovi, Arabovi, ktorý celý svoj život rešpektoval pravidlo mieru počas posvätných mesiacov, sa útok na vlastných a práve v tom čase vôbec nepozdával. Ale ostatní Mohamedovi nasledovníci si nechceli nechať ujsť bohatú karavánu spred nosa. Takže jedného obchodníka zabili, druhý ušiel a tretieho vzali do zajatia.
Hanebný a zákerný útok zlodejskej bandy. No ešte horšia bola ich metóda: zlodeji si oholili hlavy, aby si obchodníci mysleli, že sa vracajú z púte z Mekky (umrah, čo bol predislamský zvyk), a že tým pádom osem chlapov pre nich nie je nijakou hrozbou.
ALÁHOVO POSVATNÉ POVOLENIE (KORÁN) PORUŠIŤ POSVATNOSŤ POSVATNÝCH MESIACOV
Po návrate do Medíny sa Abduláh chystal odovzdať korisť a zajatca Mohamedovi. Ale správa o prepade a vážnom porušení posvätného mesiaca sa už rozšírila. Medzi Quarejšovcami (Mohamedov kmeň) sa šírila správa: "Mohamed a jeho spoločníci porušili posvätný mesiac, preliali krv, lúpili a zajali ľudí. Mohamed hlása poslušnosť Aláhovi, a pri tom je prvý čo porušuje svätý mesiac a zabíja." (zdroj: žiaden trápny "islamofóbny" článok na internete, ale Mohamedov životopis od Ibn Izáka, čítaný a rešpektovaný všetkými islamskými učencami, strana 288)
Mohamed sa ocitol v nepríjemnej pozícii. Aby nestratil tvár, predstieral odsúdenie útoku. Všetku vinu sa pokúšal hodiť na Abduláha a jeho skupinu. Chudáci mali výčitky svedomia, a aláhov posol ich zradil. No Mohamed zároveň potreboval príjem, preto zmenil taktiku a použil svoju hračku - Korán, slovo priamo od boha.
2:217 Dotazují se tě na posvátný měsíc a na bojování v jeho průběhu. Rci: "Bojovat v něm je hřích těžký, avšak odvracet od stezky Boží, nevěřit v Něj a v Mešitu posvátnou a vyhánět obyvatele jejich z ní je ještě těžší hřích před Bohem; svádět od víry je horší než zabíjet. Nevěřící nepřestanou proti vám bojovat, dokud vás neodvrátí od náboženství vašeho, budou-li toho schopni. Pro ty z vás, kdož od náboženství svého odpadnou a jako nevěřící zemřou, marné bude jejich konání na tomto i onom světě - ti ohně obyvateli se stanou a nesmrtelní v něm budou.
(Nikto obyvateľov odnikiaľ nevyháňal. Polyteistovi je šum a fuk, v čo verí jeho sused. Ľudia sa chodili sťažovať Mohamedovmu strýkovi, že Mohamed uráža a nadáva ich bohom, nech mu dohovorí, aby s tým prestal. Odísť sa rozhodol Mohamed, lebo v Mekke nikoho nepresvedčil. Pridali sa k nemu len puberťáci, chudáci, a otroci, t.j. ľudia, ktorí ešte nenašli samých seba a zmysel života a ľudia, čo nemali čo stratiť a potrebovali počúvať sľuby o lepšom živote. Konflikty sa začali, keď nútil svojich nasledovníkov z Mekky odísť: trhali sa rodinné putá, narušoval spoločnosťou rešpektovaný poriadok. Obľúbenou historkou medzi moslimami je príbeh "mučeníka" Bilala. Bol to otrok, konvertoval na islam a chcel ujsť za Mohamedom. Majiteľ ho chytil a surovo tĺkol. Iný moslim, možno sám Mohamed, nepamätám, prišiel k Bilalovmu pánovi a zaplatil mu jeho hodnotu. Veľmi dôležitá otázka: Prečo pán zbil svojho otroka Bilala? Moslimovia tvrdia, že preto lebo konvertoval na islam. Zdravý rozum hovorí, že preto, lebo Bilal bol v súlade s vtedajšími pravidlami otrok, a tým pádom bol majetkom svojho pána. Jeho povinnosťou bolo počúvať a pracovať. On ušiel, dostal bitku. Po vyplatení jeho hodnoty už svojho bývalého pána nezaujímal on ani jeho islam.)
Ďalšie verše (4:94, 8:1, 8:41) mu zabezpečili príjem do konca života. Obsahujú príkaz 1/5 z každej koristi odovzdávať Mohamedovi a Alahovi. Len by ma zaujímalo, na čo boli Alahovi otrokyne, jedlo a majetok a kedy si chodieval po svoj podiel.